Bratislava a Zahraničie

Vládne koaličné strany v skutku nie sú nič moc. Fico je za zenitom svojej najlepšej politickej formy, Danko nemá na politiku talent a dusí SNS v možnom raste preferencií a Bugár o charaktere môže naozaj hovoriť len na bilbordoch. Pozrime sa však do radov opozície a zistíme, že tam to nie je o nič lepšie, ba dokonca je to ešte väčšia tragédia. Politici bez obsahu, strany bez členskej základne, smiešne zoskupenia ultraliberálov s drogovou minulosťou, konzervatívcov z mimoparlamentného KDH a bezpohlavného Kisku (odborníka na úžernícke úroky a lacný nákup pozemkov) sa pasujú za nové tváre a sekundujú im ošumelí a vnútorne rozorvatí kamaráti Kočnera zo SaS (Sulík) a z Oľano (Matovič).

..keď sme pri tom Kočnerovi…v plnej nahote sa ukázalo, v akej krajine žijeme. Nemám na mysli to, že v nej mohli vyrásť také ‚osobnosti‘ ako zo všeličoho obvinený Marián Kočner. Mám na mysli to, že žijeme v dobe, ktorú smelo môžeme označiť za mediakraciu. Jej základným prvkom je, že v nej si novinári bezprecedentne uzurpovali jedinečné právo na správny názor a funguje v nej politika dvojakého metra. ‚Von‘ sa dostane len to, čo sa hodí do scenára. Veď skúsme sa pozrieť na niekoľko so sebou nijako nesúvisiacich príkladov:

– Pokiaľ parkovacia politika z pred pár rokov, ohlásená vtedajším smeráckym primátorom Rašim, mu v Košiciach doslova zlomila krk a v komunálnej politike skončil, v Bratislave sa podobnej aktivite progresívnemu primátorovi Vallovi mediálne tlieska (to že obyvatelia hlavného mesta sú zdesení je druhá vec),

– Magistrát Bratislavy, teda Vallo, si len tak ‚podprahovo‘ dovolil bez kože na tvári dohodiť právne služby kancelárii patriacej kamošovi z Progresívneho Slovenska, aj keď tí všade hlásajú, že stopnú rodinkárstvo, nestalo sa nič. Takmer nikde sa o tom nepísalo, nenastal žiadny mediálny tlak na slušného Valla, aby pridelený kšeft kamošovi zrušil,

– A aby toho nebolo úplne málo a nemysleli sme si, že primátor Vallo je naozaj slušný, tak výsmech občanom Bratislavy a pľuvanec do tváre všetkým dáva tým, že jednu z najbližších spolupracovníčok Antonina Vadalu (áno presne toho Vadalu), istú pani Janošťákovú, stále a bez hanby (a samozrejme bez záujmu a patričnej kritiky novinárov) zamestnáva (a teda aj platí z peňazí Bratislavčanov) v mestskom dopravnom podniku. Ale keď sa zistili blízke vzťahy expremiérovej radkyne s týmto Talianom, tak sa médiá predháňali, kto prinesie silnejšiu výzvu Ficovi na odstúpenie,

– Penťácky Haščák, roky sa snažiaci o uhladenie kauzy Gorila (vie presne prečo), sa vystrašene v rozhovore z úvodu roka priznal, že si radšej nechá goriliu hlavu, ako by mal byť spájaný s vraždou Kuciaka. Ale po tomto rozhovore už Haščáka nik z novinárov nekonfrontoval s tým, že je súčasťou širokej komunikačnej platformy Kočnera,

– Ale zato iných, napríklad takú Jankovskú, doslova zlynčovali (aby nedošlo k omylu – nemám o jej čistom svedomí vysokú, presnejšie žiadnu mienku. Ale ide teraz o princíp: ona je zlá a pri Haščákovi nám to zrazu už nevadí..),

– Ešte vypuklejšie je to pri známej ‚kauze‘ zverejnených smsiek rôznych (dnes opozičných) politikov s novinármi, kde im doslova kázali čo a ako pustiť do ‚éteru‘. Vtedy to bol jednoznačne zásah do ich súkromia, dnes denne zverejňované úryvky (dobre a cielene vytriedených) správ Kočnera sú doslova hrdinským činom,

– Rovnako takým silným, ako bolo nazretie Rajtárovho asistenta na bankový účet Kaliňáka. Nech tým chcel dokázať čokoľvek, prekročil pomyselnú hranicu (a aj zákon). Médiá mu však udelili milosť a zostal ikonou boja za slušnosť,

– Pokiaľ ‚formujúci‘ sa premiér Truban sa sám usvedčil z drogových prehreškov, dostal od médií v priamom prenose veľké pardón a naďalej bezobsažne okupuje mediálny priestor. Podobné šťastie však nemal Fico a všetci odborne zdatní novinári ho v istom časopriestore vykresľovali ako požívača alkoholu,

– Pokiaľ Bugár a Procházka lavírovali po voľbách 2016 na hrane ku komu sa pridať na vznik novej vlády, boli obaja fajn chalani. Akonáhle sa rozhodli ísť so SNS a Smerom, stali za zradcami. Dokonca boli médiá v spolupráci s opozíciou až tak perfídne, že počas jednej z kríz vlády, keď Béla už už potápal koalíciu, označovali ho (tohto zradcu) za odvážneho, za charakterného a prisudzovali mu ďalšie top prívlastky. Akonáhle však bublina spľasla, opäť bol obyčajným podliakom,

– Keď prezidentský synáčik Kováč ml. ošklbal Technopol o milióny, nik z neho neurobil vagabunda. Naopak, stal sa z neho martýr boja za demokraciu. Zrazu už média netlačia na zrušenie mečiarových amnestií, veď by tým namočili aj tohto prominenta,

– Naopak, Kováč ml. si užíva – najnovšie si bude ako veľvyslanec, kde si za váľanie šuniek mesačne pripíše na vlastný účet tisíce Eur z našich daní vo forme výplaty. A vôbec sa žiadne médium nepozastavilo nad tým, že najlepšia prezidentka v histórii krajiny, ikona všetkého dobrého, Čaputová, ho ako spolupáchateľa a kamoša Kočnera do tejto funkcie o.s.o.b.n.e vymenovala. Predstavme si čo by sa dialo, keby sa na zozname ministra Lajčáka objavil napríklad taký Kaliňák,

– Koľko si vyslúžil zloby a posmeškov za svoj ‚osobitý‘ prejav exprezident Gašparovič. To, že aktuálna prezidentka vajatá s angličtinou, jej na oči nevyhodil žiadny novinár,

– Keď si iný prezident, Schuster, vymyslel cestu vlakom, koľkože tu bolo mediálneho kriku, že je to praobyčajný marketing a zbytočné vyhadzovanie peňazí za drahé zabezpečovanie ochrany vlaku s prezidentom. Ale Čaputovej putovanie vláčikom bolo označené za výborný ťah, skvelú environmentálnu ukážku jej zmýšľania a vôbec – celá je cool,

– A asi preto sa veľmi rýchlo stratila a už sa nikdy neobjavila informácia o tom, ako si podvodom zabezpečila povinné roky koncipientskej praxe. Ale to, že Ficovi chýbali nejaké tie (presne 15) mesiace praxe, aby mohol kandidovať na ústavného sudcu, sme konzumovali z médií dosť dlho,

– Len toť teraz v piatok sa novodobé osobnosti ultraliberálneho, ultraslušného a ultrademokratického prúdu nedostavili do parlamentu na hlasovanie o nedôvere vláde, ktoré mimochodom sami chceli. Našli ste niekde nejakú silnú a zásadnú mediálnu výtku tejto partičke? Nie, ich absencia v práci sa prešla takmer absolútnym mlčaním,

– Najväčší mudrc slovenskej politiky, Beblavý, sa aktuálne vyskytuje v iks-tej strane. Je to taký pútnik prospechár. Nikde si ale neprečítate na toto jeho neprimerané politické správanie kritiku,

– A tiež už dnes nikde nenájdete článok z dávneho vydania Plus 7 dní, kde manželia Sičáková – Beblavý nevedeli rovnako odpovedať na otázku odkiaľ vzali financie na svoj (vtedy) poriadne drahý dom,

– No a pán s rečovou vadou do tretice: tíško sa pred verejnosťou tají, že je priamym potomkom privatizéra z éry, keď sa vo veľkom táto krajina delila – teda synáčikom privatizéra z čias Mečiara,

– Máme tu aj popradského pôžičkára Kisku. Megaúroky, na ktorých ožobračil polovicu holubičieho národa spod Tatier, sa už k jeho menu v médiách nejako nepripájajú,

– Presne tak, ako sa účelovo zabúda informovať ľudí, že kvôli neoprávneným vratkám DPH sa stále prešetruje jeho firma. Koľko správ sme denne mali o Bašternákovi za rovnaký skutok? Desiatky! Iste, išlo o inú sumu, ale čin bol presne ten istý,

– Niečo ako rovnakým činom, bolo zabitie človeka autom na prechode. Mám na mysli prípady Skrúcaný a Lipšic. Pokiaľ obľúbený herec isto musel na rok prestať sledovať médiá, aby nezošalel z tých útokov, Lipšic je v pohode – umelo sa jeho zabitie nevinného človeka zamietlo pod koberec. A to nehovorím o tom, ako sa tento, do seba zaľúbený advokát, v čase Skrúcaného incidentu, akožto minister vnútra osobne angažoval a chystal Pištovi verejnú popravu. Vo vlastnom prípade už však tento slušný demokrat taký vehementne ostrý nebol a vybavil si podmienku. Opäť bez toho, aby médiá nejako verejne poukázali na jeho ‚ťahy vtedy a teraz‘. Dokonca si dnes robí denne PR svojimi bonzami zo súdnej siene pred nažhavenými kamerami,

– To, že Lipšic nie je žiadny anjelik, dokazuje aj jeho korešpondencia s obvinenou obľúbenkyňou Kočnera, Zsuzsovou. Jemu stačilo verejne zaklamať, že to nie on, lebo mu niekto ‚hekol‘ FB účet. Ale zato maznák Glváč to od médií vyfasoval parádne (a nie som si istý, či dodnes náhodou nemá z toho doma problémy),

– Médiá nám tiež zabúdajú pripomínať, že Sulík sa viac ako kamarátsky vyskytol ako predseda parlamentu na súkromných raňajkách u Kočnera,

– Keď Fico po odchode z premiérskeho kresla používal ochranku dlhšie ako mal, natrafili sme na mnoho kritiky zo strany novinárov. Keď však Kiska (aj keď zo zákona môže) používa rovnaké ochrankárske služby a prostredníctvom nich si realizuje svoju budúcu stranícku kariéru, ani jeden z novinárov sa nahlas nespýtal, či je to fér, či je to slušné a morálne a či to je tá politika pre ľudí,

– Žiadny z novinárov nevyrukoval s otázkami na vtedy ešte prezidenta Kisku, či je to s kostolným poriadkom, ak ako hlava štátu už defakto stranícky kampaňuje. Ostalo to všetko tak visieť vo vzduchu v štýle – nebudeme mu predsa robiť zle,

– A tiež sa nepýtajú Trubana, Beblavého a Hlinu, či im nevadí, že na tlačovke vedľa nich stojí tento pán, ktorý si neoprávnene nechal vrátiť DPH, ktorý za veľmi podivuhodných okolností prišiel k parádnym pozemkom v Tatrách a ktorý stále čaká na pozvanie vyšetrovateľov, aby objasnil svoje konanie,

– No a ako by sme sa mohli od novinárov realizujúcich politiku dvojakého metra dozvedieť, že Kiska síce náš štát nazval mafiánskym, ale popri tom má s pozemkovou mafiou v jeho rodnom meste Poprad z minulosti spoločné aktivitky,

– Úplne okato zabúdajú médiá oboznámiť verejnosť, že istý Naď, ktorý sa už vidí ako minister obrany, v časoch, keď si užíval na rezorte svoje chvíle slávy, vybavil svojmu bračekovi teplé bruselské miestečko. Podobnosť s rodinkárstvom je čisto náhodná. Ale priestoru, akožto samo zvaný odborník na obranu, dostáva od médií neúrekom.

A takto by sa dalo pokračovať prípad za prípadom, skutok za skutkom. Masírovanie más liberálnym ‚mejnstrímom‘ je programový zámer tých, ktorí sa chystajú na ďalšiu vyberačku Slovenska. Skrátka tých, čo si chcú prisadnúť k válovom a kŕmiť sa. Budú síce oblečení v oblekoch, poniektorí budú mať vyhrnuté rukávy na košeliach (akože sa púšťajú do práce), ale stále tým nič nezmenia na tom, že budú presne to, čo pri válovoch zvykneme vídať. Prasiatka. Ultraliberálne, ultraslušné, ultrademokratické. Budú sa tváriť Progresívne, budú tvrdiť, že sú Spolu a že sú Za ľudí, ale na ich podstate to nič nezmení. A tomuto všetkému verne pochlebujú dnešné médiá, ktoré o nich to, čo sa do scenára nehodí, radšej nezverejnia. Aby im cestičku k tým válovom nezahatali.